„História je učiteľkou života,“ povedal Marcus Tullius Cicero. „Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie,“ smelo dodáva George Santayana (španielsko-americký filozof 20.storočia).
Múzeum holokaustu v Seredi je mementom nezmyselne zmarených ľudských životov. Bývalý pracovný a koncentračný tábor, kde istú dobu pracovali a odkiaľ boli neskôr prevezení židovskí obyvatelia do vyhladzovacích táborov v iných krajinách, sme navštívili opäť so žiakmi 2. ročníka, a to 11. novembra 2024.
Historička a lektorka PaedDr. Erika Tavaly, PhD. nás sprevádzala jednotlivými expozíciami v barakoch. V nich sa nachádzajú napr. expozícia krajčírskej dielne, stolárstva, spracovania koží z angorských králikov, školy, ukážky „bývania“ slovenských Židov v tábore, fotografie ľudí, ktorí neprežili, sklené tabule s ich menami, keramické topánky ako symbol tých, ktorí boli pozbavení akýchkoľvek ľudských práv či dokonca sa tu nachádza drevený kufor Aloisa Brunnera - veliteľa SS, ktorý rozhodoval, kto pôjde na transport. Významné miesto v baraku, v ktorom končí sprevádzanie s lektorkou, má olivovník – symbol ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje Izrael ľuďom (nežidovského pôvodu), ktorí riskovali vlastné životy a pomáhali zachrániť židovských obyvateľov počas 2. svetovej vojny.
Sprevádzanie expozíciami zahŕňalo aj prvky motivácie a súťaživosti – žiaci boli rozdelení do 5 súťažných tímov. Z výkladu pani lektorky si mali pamätať dôležité údaje, aby tak zodpovedali súťažné otázky na kartičkách. Ďalšou úlohou bolo spoznanie budov, nachádzajúcich sa v areáli múzea, na zmenšenej makete. Posledné kolo otázok preverilo pohotovosť a vedomosti našich žiakov a súťažný tím na čele s Laurou Segíňovou a Arturom Škulom získal 1. miesto a odmenou im boli tematické odznaky múzea.
Žiaci sa aktívne zapájali aj do prednášky na tému „Úteky z táborov smrti“ o histórii a príčinách holokaustu a o hrdinoch, ktorí podali správu o tom, čo sa v skutočnosti deje v táboroch – Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi.
Lektorka v závere nášho takmer trojhodinového programu apelovala na žiakov, aby akékoľvek historické otázky riešili v prvom rade s odborníkmi, a nie na sociálnych sieťach, aby kriticky posudzovali informácie, ktoré sa k nim dostávajú a v konečnom dôsledku boli ostražití, ak niekto začne šíriť názory degradujúce kohokoľvek pod úroveň ľudskej dôstojnosti.